Má rodič, ktorý nemá dieťa vo svojej starostlivosti, právo na informácie o dieťati? Ako často je povinný druhý rodič ho informovať? Ako postupovať, ak rodičia v tejto veci nevedia nájsť konsenzus?
Rodič má právo na informácie o dieťati
Je samozrejmé, že optimálny model je taký, že rodič, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti pravidelne a dobrovoľne informuje druhého rodiča o zdravotnom stave dieťaťa, výchovnej situácii, výsledoch v škole atď.
Podľa § 24 ods. 5 prvá veta zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.
Rodič sa môže domáhať svojich práv súdnou cestou
V prípade, ak rodič, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti odmieta informovať druhého rodiča a nevedia nájsť konsenzus, je ďalšou možnosťou súd. Predtým samozrejme odporúčam vyzvať rodiča písomne (preukázateľným spôsobom), aby Vás o dieťati informoval. Uveďte konkrétne informácie, o ktoré máte záujem.
Podľa čl. 4 zákona o rodine: Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
Podľa § 24 ods. 5 druhá veta zákona o rodine, rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Je potrebné podať návrh na súd, v obvode ktorého má dieťa bydlisko. V návrhu je potrebné špecifikovať!
- aké konkrétne informácie má povinný rodič podávať (možnosti: zdravotný stav, výsledky v škole, záujmové aktivity , ostatné podstatné záležitosti týkajúce sa maloletého dieťaťa, kto je pediatrom dieťaťa, mimoškolské aktivity, nakladanie s majetkom maloletých detí )
- frekvenciu informačnej povinnosti (napríklad vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca)
- spôsob plnenia informačnej povinnosti (napríklad povinnosť informovať písomne, formou SMS správ, emailom, elektronicky)
#TIP: Zmena priezviska dieťaťa – výživné a ďalšie články v kategórii Životné situácie
Informačná povinnosť býva niekedy priamo súčasťou súdnych konaní o určenie rodičovských práv a povinnosti (nemusí byť riešená v osobitnom konaní). V tomto prípade býva často formulovaná všeobecne, napríklad
Matka je povinná písomne informovať otca o dôležitých otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, a to v pravidelných mesačných intervaloch k poslednému dňu toho-ktorého mesiaca.
Po podaní návrhu o uloženie informačnej povinnosti súd vyzve povinného rodiča, aby sa vyjadril k podanému návrhu. Dieťa je v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom (ÚPSVAR).
Výsledkom súdneho konania je obvykle rozsudok, ktorým súd návrhu vyhovie a vo výroku uloží rodičovi povinnosť informovať druhého rodiča o dieťati, prípadne návrh zamietne.
V prípade, že sa rodičia dohodnú, akým spôsobom bude informačná povinnosť realizovaná, môže uzatvoriť dohodu a túto predložiť súdu na schválenie.